História obce

Územie Veľkej Lomnice bolo osídlené už pred 4000 rokmi. Dokazujú to významné archeologické nálezy. Na území obce sa nachádza opevnené sídlisko z konca doby kamennej a začiatku doby bronzovej, nazývané Burchbrich. Začiatok osídlenia je spojený s ľudom s badenskou kultúrou, ktorý sa tu bez násilného prerušenia dožil doby bronzovej. Zánik hradiska nastal v dobe otomanskej kultúry. Otomanská civilizácia na Spiši bola asi v 15. stor. p.n.l. náhle prerušená. Na území Veľkej Lomnice však žili ľudia aj v ďalších obdobiach vývoja. Od prvého storočia p. n.l. sa tu usadili Kelti. Svedkami doby rímskej sú nálezy rímskych mincí z 2. – 3. stor. a z čias Veľkomoravskej ríše sa vo Veľkej Lomnici našla železná hrivna a slovanská keramika.

Hoci dejiny Lomnice začínajú v praveku, prvá písomná zmienka o Veľkej Lomnici pochádza až z roku 1257. Vtedy totiž daroval uhorský kráľ Ondrej II. jednému zo svojich dvoranov, Adolfovi, a jeho sestre Gertrúde, dvornej dáme, časť územia horného Spiša. Adolf so svojou sestrou a jej manželom založili rod Berzeviczyovcov. Sídlom tohto rodu sa na dlhú dobu stala Veľká Lomnica. Názov obce dokazuje, že okolie bolo osídlené Slovanmi a prví osadníci boli Slováci. Až neskôr, v polovici 13. storočia, sa medzi nimi usadili aj prichádzajúci nemeckí kolonisti, ktorí postupne v obci nadobudli prevahu. Veľká Lomnica sa dlho spomínala len ako Lomnica, ale keď v 14. storočí neďaleko nej vznikli ďalšie dve obce s rovnakým názvom, bolo potrebné ich diferencovať. A tak v roku 1361 nachádzame už pomenovanie „Magna Lomnitz“, teda „Veľká Lomnica“. Prvé presné údaje o zložení a počte obyvateľstva pochádzajú z roku 1700. V 18. storočí vypukol v obci mor a spôsobil, že polovica obyvateľov vymrela. Do prázdnych domov prichádzalo nové obyvateľstvo, ktoré v obci začínalo nový život. Prichádzali predovšetkým Nemci, a tak až dve tretiny obyvateľstva majú nemecký pôvod.

V obci sa nachádza pôvodný neskororománsky rímsko-katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z konca 13.storočia, v 15.stor. goticky prestavaný, ktorý ukrýva vzácne nástenné maľby. Tie boli odhalené až v roku 1957. Nachádzajú sa v sakristii kostola a obsahujú legendu o víťazstve uhorského kráľa sv. Ladislava v roku 1093 nad Kumánmi. Maľby pochádzajú z rokov 1310 až 1320. V interiéri kostola zaujmú tri oltáre, pričom najstarší z nich pochádza z roku  1494 (Oltár Panny Márie). Hlavný oltár sv. Kataríny je najmladší a pochádza z roku 1793. Za ním sa nachádza dvojité gotické okno zvonku zamurované a vedľa neho je krstiteľnica zo začiatku 16. storočia. V obci sa nachádza tiež evanjelický kostol, ktorý bol postavený až v roku 1784. Právo postaviť evanjelický  kostol získali Lomničania až tolerančným patentom Jozefa II. V roku 1785 sa tam už konali bohoslužby. Ku kostolu bola začiatkom 20. storočia pristavaná veža v neogotickom štýle s románskymi oknami. Od roku 1909 vežu zdobia hodiny. V obci sa zachovali aj dva kaštiele. Dolný Kaštieľ z roku 1757, postavený na mieste staršej kúrie talianskymi architektmi, sa nachádza na kraji obce smerom na Kežmarok. Horný, starší kaštieľ, postavený v roku 1581, dali Berzeviczyovci prebudovať v roku 1772 v barokovom štýle na reprezentatívnu kúriu. Tento kaštieľ sa nachádza na ulici Jilemnického približne v strede obce. K historickým pamiatkam obce patrí aj hrob Gregora Berzeviczyho – plodného literáta, a nadšeného propagátora Tatier.

Viac z histórie Veľkej Lomnice sa môžete dočítať v publikácii Dejiny Veľkej Lomnice, ktorú si môžete zakúpiť na Obecnom úrade vo Veľkej Lomnici.